Ak sa človeku, udeje, niečo, ako katastrofa života, neostane kameň na kameni. Úplná zmena.
Niečo také sa stalo mojej dcére, v marci 2013. Prežila katastrofu svojho života a žije ďalej, napriek tomu, že jej nedávali, vôbec žiadnu nádej. Udialo sa veľa zázrakov. Odvtedy, prechádzam, úsekom cesty, ktorej sa hovorí, služba.
Nie je ojedinelé, skôr zákonité, že v takýchto situáciách, záujem ľudí, okolo, veľmi rýchlo vyprchá. Ostali sme my dve. Dcéra, znášala veľmi ťažko, že tí, s ktorými išla životom, veľa rokov, ju neprišli navštíviť, ani jej nezavolali. Ďalšia náročná zmena. Ľutovali seba, že čo sa to, jej, stalo a že, oni, by to nezvládli, takto ju vidieť. Chápem, aj pre ňu samotnú, to bolo veľmi ťažké, samu seba, tak vidieť.
Minulý týždeň, som sa rozhodla, situáciu zmeniť.
Vytiahla som knihu o fengšuj. Nezaoberám sa tým, ale mám ju v knižnici. A skôr, pre rozptýlenie a motivovanie, k zmene postojov a aby sa, dcéra, zabavila. Iba tak. Vrchnák z krabice od topánok, pozor, dôležité je, že striebornej farby, som položila, na miesto, v zóne priateľstva, v jej izbe. Čakala som, či sa udeje, nejaká zmena.
Bývame na šiestom podlaží a celý byt lemuje lodžia. Momentálne, je to tak, že sa nemáme, ako dostať von, už dva roky, lebo v dome je malý výťah a ďalšie prekážky. Ale, podarilo sa, zmeniť dvere, na lodžiu , aby sme prešli, aj s vozíkom, dnu aj von. Konečne, viac vzduchu a slniečko.
Urobila som z lodžie mini záhradku. Veľa voňavých bylín a rozkvitnutých kvetov
Napriek tomu, že bývame vysoko, do izby, mojej dcéry, priletel motýľ. Aha, pozri kto prišiel k nám na návštevu, smiali sme sa. Prvý priateľ. Funguje to. Priateľ, motýľ, lietal po izbe a priateľsky, sadol, dcére, na plece.
Potom sa rozhodol letieť von, ale vybral cestu, kadiaľ cesta nevedie. Zatvorené okno.
Necháme ho u nás, v záhradke a budeme mu dávať sladký nektár, prehodila som. Dcéra sa smiala, že to nie je dobrý nápad. Ani nebol. Nemal by dosť priestoru, pre voľné lietanie.
Radšej som sa usilovala, smerovať ho cestou k oslobodeniu. Okno otvorila a jemne, motýľa, posúvala, na lodžiu. Ale on mal vlastnú predstavu. Zmena ho zaskočila. Znova a znova, preletel ponad moju ruku a vracal sa späť, do uzavretého priestoru. Narážal na sklo. Pomáhala som mu, aby si nedoráňal krídelká.
Napokon mi sadol na ruku. Preniesla som ho k otvorenému priestoru. Chvíľu s nami ešte posedel, potom poletoval v našej mini záhradke a napokon letel, slobodne, do veľkých záhrad, kde sa môže realizovať, bez obmedzení múrov, stien a zatvorených oblokov. Veľa kvetov.
Uvedomila som si, že väčšina ľudí, ktorí za mnou prídu, sú, ako ten motýľ. Hľadajú cestu k riešeniam a slobode. Ale majú vlastnú predstavu a opakovane, sa otáčajú smerom, kadiaľ cesta nevedie. Narážajú na vlastné steny a múry a zatvorené obloky. Robím všetko preto, aby si nedoráňali krídelká.
Všetci to tak robíme. Aj ja som to robila a dlhé roky. Zraňujeme sami seba tým, že nevieme prijať situáciu, aká je a zotrvačnosťou, pokračujeme, v nevhodnom nastavení. Nerozumieme sebe, ani svojmu životu a automaticky opakujeme, čo nechceme.
Zmena. Definitívne sa rozhodnúť pre zmenu. Upokojiť sa. Prijať to, čo je. Vzdať sa predstavy, jediného riešenia, jedinej cesty. Lebo tadiaľ cesta nevedie. Uvedomiť si obmedzenia. Uvedomiť si a neopakovať už, automaticky, dokola to isté. Pootvárať okná a presmerovať.
Samozrejme, že motýľ, nepriletel, kvôli vrchnáku, zo striebornej krabice. Vrchnák symbolizuje rozhodnutie pre zmenu a potvrdzuje zámer a malinký krok. Motýľ, samotný, býva interpretovaný, ako symbol transformácie a uskutočňovania pozitívnych zmien.
A tak motýlí priateľ, rozhýbal, svojimi krídelkami, energiu celého priestoru.
Podstatné na tom celom je, že dcéra pustila z mysle, bývalých priateľov a s nimi aj minulosť a otvorila okná, pre nový život a veľa nových možností.
Rozhodnete sa pre zmenu a urobíte malinký krok a pocítite spätnú väzbu. Možno bude jemná, ako jemný závan, predzvesť, ako mávnutie motýlích krídel.
Vnímajte každú maličkosť a tešte sa z nej.
Viera Spring ♥