Dnes som mala taký deň, ktorému hovorím deň nových začiatkov.
Vibrovanie pre zmenu. Poznáte to všetci. Intenzívny pocit. Taký tlak zvnútra aj zvonka. Zosilnené vnemy a zvýšená citlivosť na akékoľvek zvuky a podnety. Podivné napätie. Viete, že v čom sa práve nachádzate, už nie je vyhovujúce. Potrebujete nárast, priestor, progres. Zmenu. A hľadáte. Ako ďalej.
Nový začiatok vnímam ako úžasný životný jav. A hlavne opakujúci sa. Dokonca by ste mohli u seba vystopovať akýsi vlastný rytmus, určité pravidelné intervaly v prejavovaní sa tohto fenoménu, ktorý nesúvisí iba s koncom a začiatkom roka.
Dalo by sa to prirovnať, ako keď sa vo svojom vnútri prechádzate do kruhu a vždy prídete na to isté miesto. A poviete si. A teraz ako ďalej? Nový začiatok.
Miesto plné tvorivého nepokoja a plné príležitostí. Obsahuje deštrukčné aj tvorivé sily. Ako lásku a strach alebo radosť a hnev súčasne.
Zaujímavé je, že väčšina ľudí z tohoto plodného miesta vykročí znova a znova rovnakou cestou.
Vyberiete si to isté a pritom máte pocit zmeny.
Zmeníte niečo, to áno. Nehovorím, že nie. Prácu. Partnerku. Zamestnancov. Bydlisko. Krajinu. Oblečenie. Hoci aj celý šatník. Nejaké slová a vety. Afirmácie. Stravovanie. Náboženstvo. Farbu stien a nábytok. Návyk. Začnete robiť niečo nové alebo naopak niečo prestanete robiť. Môžete toho veľmi veľa zmeniť alebo vymeniť. A ste presvedčená/ý, že prechádzate obrovský kus cesty. A aj prechádzate.
A odrazu sa niekde ocitnete, kde to už poznáte.
Toto sa mi zdá nejaké povedomé. Hovoríte si. Možno nejaké Deja Vu. Alebo. A zas tá istá situácia? Znova prežívam to isté, deje sa to isté? Ako je to možné? Urobila/urobil som toľko práce a znova to isté? Prečo? Čo teraz? Ako ďalej?
Čo je podľa vás riešenie?
S láskou
Viera Spring