Zraniteľnosť. Dotklo sa ma to. Ako na to.

Zraniteľnosť. On ma zranil. Ona ma zranila. Zranilo ma to. Tak toto sa ma dotklo. Niečo sa ma dotklo. Toto ma zraňuje. Zraňuješ ma. Atď. Nakoľko ste zraniteľná/ý? Ako je to s vašou zraniteľnosťou?

Neviem ako vy.  Mám veľmi rada more. Hlavne pokojné a najradšej z brehu. Ale rada plávam v morskej vode. Raz sa mi stalo, že som vyslovene neodolala. Skutočne neodolala. Lebo si pamätám, že to bolo ako pozvánka. Tiché volanie. Také poď, ideš? Neodolala som silnému pocitu príťažlivosti a magického vťahovania.

To plávate od brehu a dívate sa pred seba. Pláva sa vám ľahunko a vlny vás nežne kolíšu. Zabudnete na celý svet a na všetko, čo ostalo za vami. Pokojná hladina, jemná a príjemná vodička a trblietanie slnečného svitu. Pocit slastnej voľnosti a priestoru. A pláva sa stále ľahšie až necítite žiaden odpor. Splynutie.

Také vťahovanie, podivná túžba slobodne plávať až za obzor, k nekonečnu. Ako veľryba. Milujem veľryby aj delfíny. Raz si spravím leto na ostrove, odkiaľ budem pozorovať veľryby. Možno začujem, ako sa šírim oceánom ozýva ich neopísateľne krásny hlas a spev. Ale späť k téme. V súvislosti s jemne, slnečnými lúčmi podvečerného slnka, vyhriatej hladiny a jej nežného kolísania a mojich pocitov a vťahovania. Napadlo mi, že toto by mohol byť spomínaný spev Sirén.

Ono totiž, keď som sa z toho úžasného a slastného pocitu splývania s hladinou a slnečnými lúčmi prebrala,  morské vlny ma už samé unášali  ďalej a ďalej a musela som zo seba vydolovať obrovskú silu a následne poriadnu námahu otočiť to celé a dostať sa zas späť na breh. Nikde žiaden záchytný bod, žiadna bója a ani loďka. Urobila som niekoľko pohybov vpred a vlny ma zas odnášali späť na šíre more.

Zhlboka som dýchala a opakovala, ja som silná, dokážem to. Ale ak mám pravdu povedať, aj som poprosila o silu a pomoc. A tak ma niesla sila moja a sila z neba, zároveň, aby som prekonala silu vĺn mora a dotkla sa znova bosou nohou zeme. Vďaka za ten breh.

Odvtedy som opatrnejšia. Milujem pevnú pôdu pod nohami. Plávam skôr tak kúsok od brehu a pozdĺž brehu. Mám obrovský rešpekt voči moru a oceánu. A voči tej tajuplnej príťažlivej sile.

No a odkedy som sa pri plávaní zrazila s medúzou a jej popálenie cítila dosť dlhý čas, tak riadne zostrím pozornosť a zmysly aj keď sa ma dotknú, čo len malé rybky.

Dotklo sa ma to. Zvykneme hovoriť aj v prenesenom význame. 

Predpokladám, že podobné ako u mňa to bude asi aj s vašou opatrnosťou a zraniteľnosťou.

Často sa stáva, že sa vás čosi dotkne. A ak nosíte v sebe nejakú tú skúsenosť ako staršiu popáleninu, citlivo reagujete na každú maličkosť.

• Ale je to aj opačne. Podobne, ako medúza, ste  si vytvorili mechanizmus, ktorým sa bránite a neuvedomujete si, že často a úplne automaticky robíte presný opak toho, čo by ste naozaj chceli. Obavy, aby ste sa znova nepopálili, spôsobia, že vy možno zraňujete a ani o tom neviete.
• Lebo nezahojené zranenie a stará popálenina jednoducho nepustí slobodne plávať v komunikácii a tým ani vo vzťahoch.

Ako na to?

1. Keď som sa zrazila s medúzou, boli sme pri tom  minimálne dve. Medúza a ja. A každá sme plávali svojou cestou.
2. Ocitli sme sa v rovnakom čase na rovnakom mieste a bum. Zrazili sa dva odlišné záujmy, dva odlišné svety.
3. Odovzdali sme si navzájom nejaké informácie. Medúza mne a ja medúze.
4. To, že mi informácie, čo mi ich odovzdala medúza, neboli príjemné, to je viac o mne ako o medúze.

Áno, je pravda.

Mohla by som

1. sa na medúzu, napríklad, hnevať. Nadávať a byť dotknutá a urazená. Zranená.
2. Mohla by som byť v pozícii, že medúza je tá zlá a ja tá dobrá, samozrejme, lebo medúza ma popálila a mi ublížila. Ona ma zranila.
3. Zľakla som sa, takže som asi vyzerala aj blbo a teda medúza ma ešte aj ponížila. Zranila ma a ponížila ma.
4. A ja jej to teraz len tak neodpustím.
5. a každému o tom hovorím.
6. Nech všetci vedia, aká ona je.
7. A poviem vám, ja ju vôbec nemusím.
8. A ani to more už teraz nie je, čo bývalo.
9. A ja už s tou medúzou nikdy ani neprehovorím a už ju nechcem nikdy ani vidieť.
10. A vyžadujem, aby aj všetci okolo mňa boli na mojej strane a so mnou súhlasili a tiež nemali radi medúzu.
11. Lebo medúza je taká a taká a kto je s medúzou, ten je proti mne.
12. A ja ho za to vyčlením a nejako ešte potrestám. A tak ďalej.

Môžem takú hru hrať a pridávať a pridávať, to je pravda, veď to poznáte.

Ale v konečnom dôsledku, drahí moji, všetky takéto a podobné hry hráme aj tak sami so sebou vo svojej mysli a iba vťahujeme okolie, aby bolo na našej strane a aby hrali hru spolu s nami. 

Potom sa cítime, že my máme tú pravdu a hlavne sme aj niekým potvrdení.

Neuvedomujeme si, že je to iba naša interpretácia, náš pohľad a spôsob ako reagujeme na životné situácie a lekcie.

Ak by tú istú situáciu opisovalo a hodnotilo päť ľudí a hodnotili by aj reakcie seba a ostatných v tej istej situácii, vzniklo by z toho päť príbehov.

• Vťahujeme iných a na druhej strane sa zas necháme vťahovať.
• Ale verte mi, obrazne povedané, medúza, o ktorej ste presvedčená/ý, že vás zranila, často ani len netuší, čo všetko sa odohráva a deje vo vašej mysli.
• Tak načo to je, že? O čom to je a o kom to je?
• Tak čo s tým? Možno takto.

Medúza je jednoducho medúza. Rešpektujem ju, že je a aj jej svet. Poviem si, aha, medúza. Nemusím jej skrížiť cestu, ak chcem plávať v mori a medúza nemusí mať zo mňa strach a ani ja z nej. Ak sa zas zrazíme, je iba na mne, čo si z toho stretnutia zoberiem a ako sa k novej skúsenosti postavím.

Mám rada nielen more, seba ale aj medúzy. A čo si o našom stretnutí myslí ona, to fakt netuším. A ani sa tým nezaoberám.

Dosť na tom, že aj každý človek používa automaticky rôzne obranno-útočné mechanizmy, ktoré by sa dali prirovnať k tomu všetkému, čo nájdete v morskej, rastlinnej  a vo zvieracej ríši.

Tak pozor na “medúzy” v našich medziľudských vzťahoch.

Ozaj a ako reagujete vy, ak sa vás čosi dotkne?

S láskou

Viera Spring